Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
lade
du
ladest
er/sie/es
lade
wir
laden
ihr
ladet
sie/Sie
laden
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe geladen
du
habest geladen
er/sie/es
habe geladen
wir
haben geladen
ihr
habet geladen
sie/Sie
haben geladen
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde laden
du
werdest laden
er/sie/es
werde laden
wir
werden laden
ihr
werdet laden
sie/Sie
werden laden
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde geladen haben
du
werdest geladen haben
er/sie/es
werde geladen haben
wir
werden geladen haben
ihr
werdet geladen haben
sie/Sie
werden geladen haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
lüde
du
lüdest
er/sie/es
lüde
wir
lüden
ihr
lüdet
sie/Sie
lüden
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte geladen
du
hättest geladen
er/sie/es
hätte geladen
wir
hätten geladen
ihr
hättet geladen
sie/Sie
hätten geladen
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde laden
du
würdest laden
er/sie/es
würde laden
wir
würden laden
ihr
würdet laden
sie/Sie
würden laden
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde geladen haben
du
würdest geladen haben
er/sie/es
würde geladen haben
wir
würden geladen haben
ihr
würdet geladen haben
sie/Sie
würden geladen haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesánepravidelného slovesa [laden]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
