Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
lange
du
langest
er/sie/es
lange
wir
langen
ihr
langet
sie/Sie
langen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gelangt
du
habest gelangt
er/sie/es
habe gelangt
wir
haben gelangt
ihr
habet gelangt
sie/Sie
haben gelangt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde langen
du
werdest langen
er/sie/es
werde langen
wir
werden langen
ihr
werdet langen
sie/Sie
werden langen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gelangt haben
du
werdest gelangt haben
er/sie/es
werde gelangt haben
wir
werden gelangt haben
ihr
werdet gelangt haben
sie/Sie
werden gelangt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
langte
du
langtest
er/sie/es
langte
wir
langten
ihr
langtet
sie/Sie
langten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gelangt
du
hättest gelangt
er/sie/es
hätte gelangt
wir
hätten gelangt
ihr
hättet gelangt
sie/Sie
hätten gelangt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde langen
du
würdest langen
er/sie/es
würde langen
wir
würden langen
ihr
würdet langen
sie/Sie
würden langen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gelangt haben
du
würdest gelangt haben
er/sie/es
würde gelangt haben
wir
würden gelangt haben
ihr
würdet gelangt haben
sie/Sie
würden gelangt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [langen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
