Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
leihe
du
leihest
er/sie/es
leihe
wir
leihen
ihr
leihet
sie/Sie
leihen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe geliehen
du
habest geliehen
er/sie/es
habe geliehen
wir
haben geliehen
ihr
habet geliehen
sie/Sie
haben geliehen
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde leihen
du
werdest leihen
er/sie/es
werde leihen
wir
werden leihen
ihr
werdet leihen
sie/Sie
werden leihen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde geliehen haben
du
werdest geliehen haben
er/sie/es
werde geliehen haben
wir
werden geliehen haben
ihr
werdet geliehen haben
sie/Sie
werden geliehen haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
liehe
du
liehest
er/sie/es
liehe
wir
liehen
ihr
liehet
sie/Sie
liehen
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte geliehen
du
hättest geliehen
er/sie/es
hätte geliehen
wir
hätten geliehen
ihr
hättet geliehen
sie/Sie
hätten geliehen
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde leihen
du
würdest leihen
er/sie/es
würde leihen
wir
würden leihen
ihr
würdet leihen
sie/Sie
würden leihen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde geliehen haben
du
würdest geliehen haben
er/sie/es
würde geliehen haben
wir
würden geliehen haben
ihr
würdet geliehen haben
sie/Sie
würden geliehen haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesánepravidelného slovesa [leihen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
