Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
leiste
du
leistest
er/sie/es
leiste
wir
leisten
ihr
leistet
sie/Sie
leisten
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe geleistet
du
habest geleistet
er/sie/es
habe geleistet
wir
haben geleistet
ihr
habet geleistet
sie/Sie
haben geleistet
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde leisten
du
werdest leisten
er/sie/es
werde leisten
wir
werden leisten
ihr
werdet leisten
sie/Sie
werden leisten
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde geleistet haben
du
werdest geleistet haben
er/sie/es
werde geleistet haben
wir
werden geleistet haben
ihr
werdet geleistet haben
sie/Sie
werden geleistet haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
leistete
du
leistetest
er/sie/es
leistete
wir
leisteten
ihr
leistetet
sie/Sie
leisteten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte geleistet
du
hättest geleistet
er/sie/es
hätte geleistet
wir
hätten geleistet
ihr
hättet geleistet
sie/Sie
hätten geleistet
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde leisten
du
würdest leisten
er/sie/es
würde leisten
wir
würden leisten
ihr
würdet leisten
sie/Sie
würden leisten
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde geleistet haben
du
würdest geleistet haben
er/sie/es
würde geleistet haben
wir
würden geleistet haben
ihr
würdet geleistet haben
sie/Sie
würden geleistet haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [leisten]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
