Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
liste ab
du
listest ab
er/sie/es
liste ab
wir
listen ab
ihr
listet ab
sie/Sie
listen ab
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe abgelistet
du
habest abgelistet
er/sie/es
habe abgelistet
wir
haben abgelistet
ihr
habet abgelistet
sie/Sie
haben abgelistet
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde ablisten
du
werdest ablisten
er/sie/es
werde ablisten
wir
werden ablisten
ihr
werdet ablisten
sie/Sie
werden ablisten
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde abgelistet haben
du
werdest abgelistet haben
er/sie/es
werde abgelistet haben
wir
werden abgelistet haben
ihr
werdet abgelistet haben
sie/Sie
werden abgelistet haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
listete ab
du
listetest ab
er/sie/es
listete ab
wir
listeten ab
ihr
listetet ab
sie/Sie
listeten ab
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte abgelistet
du
hättest abgelistet
er/sie/es
hätte abgelistet
wir
hätten abgelistet
ihr
hättet abgelistet
sie/Sie
hätten abgelistet
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde ablisten
du
würdest ablisten
er/sie/es
würde ablisten
wir
würden ablisten
ihr
würdet ablisten
sie/Sie
würden ablisten
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde abgelistet haben
du
würdest abgelistet haben
er/sie/es
würde abgelistet haben
wir
würden abgelistet haben
ihr
würdet abgelistet haben
sie/Sie
würden abgelistet haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [listen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
