Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
lasse los
du
lassest los
er/sie/es
lasse los
wir
lassen los
ihr
lasset los
sie/Sie
lassen los
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe losgelassen
du
habest losgelassen
er/sie/es
habe losgelassen
wir
haben losgelassen
ihr
habet losgelassen
sie/Sie
haben losgelassen
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde loslassen
du
werdest loslassen
er/sie/es
werde loslassen
wir
werden loslassen
ihr
werdet loslassen
sie/Sie
werden loslassen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde losgelassen haben
du
werdest losgelassen haben
er/sie/es
werde losgelassen haben
wir
werden losgelassen haben
ihr
werdet losgelassen haben
sie/Sie
werden losgelassen haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
ließe los
du
ließest los
er/sie/es
ließe los
wir
ließen los
ihr
ließet los
sie/Sie
ließen los
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte losgelassen
du
hättest losgelassen
er/sie/es
hätte losgelassen
wir
hätten losgelassen
ihr
hättet losgelassen
sie/Sie
hätten losgelassen
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde loslassen
du
würdest loslassen
er/sie/es
würde loslassen
wir
würden loslassen
ihr
würdet loslassen
sie/Sie
würden loslassen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde losgelassen haben
du
würdest losgelassen haben
er/sie/es
würde losgelassen haben
wir
würden losgelassen haben
ihr
würdet losgelassen haben
sie/Sie
würden losgelassen haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [loslassen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
