Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
lüge
du
lügest
er/sie/es
lüge
wir
lügen
ihr
lüget
sie/Sie
lügen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gelogen
du
habest gelogen
er/sie/es
habe gelogen
wir
haben gelogen
ihr
habet gelogen
sie/Sie
haben gelogen
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde lügen
du
werdest lügen
er/sie/es
werde lügen
wir
werden lügen
ihr
werdet lügen
sie/Sie
werden lügen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gelogen haben
du
werdest gelogen haben
er/sie/es
werde gelogen haben
wir
werden gelogen haben
ihr
werdet gelogen haben
sie/Sie
werden gelogen haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
löge
du
lögest; lögst
er/sie/es
löge
wir
lögen
ihr
löget; lögt
sie/Sie
lögen
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gelogen
du
hättest gelogen
er/sie/es
hätte gelogen
wir
hätten gelogen
ihr
hättet gelogen
sie/Sie
hätten gelogen
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde lügen
du
würdest lügen
er/sie/es
würde lügen
wir
würden lügen
ihr
würdet lügen
sie/Sie
würden lügen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gelogen haben
du
würdest gelogen haben
er/sie/es
würde gelogen haben
wir
würden gelogen haben
ihr
würdet gelogen haben
sie/Sie
würden gelogen haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesánepravidelného slovesa [lügen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
