Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
mahle
du
mahlest
er/sie/es
mahle
wir
mahlen
ihr
mahlet
sie/Sie
mahlen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gemahlen
du
habest gemahlen
er/sie/es
habe gemahlen
wir
haben gemahlen
ihr
habet gemahlen
sie/Sie
haben gemahlen
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde mahlen
du
werdest mahlen
er/sie/es
werde mahlen
wir
werden mahlen
ihr
werdet mahlen
sie/Sie
werden mahlen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gemahlen haben
du
werdest gemahlen haben
er/sie/es
werde gemahlen haben
wir
werden gemahlen haben
ihr
werdet gemahlen haben
sie/Sie
werden gemahlen haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
mahlte
du
mahltest
er/sie/es
mahlte
wir
mahlten
ihr
mahltet
sie/Sie
mahlten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gemahlen
du
hättest gemahlen
er/sie/es
hätte gemahlen
wir
hätten gemahlen
ihr
hättet gemahlen
sie/Sie
hätten gemahlen
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde mahlen
du
würdest mahlen
er/sie/es
würde mahlen
wir
würden mahlen
ihr
würdet mahlen
sie/Sie
würden mahlen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gemahlen haben
du
würdest gemahlen haben
er/sie/es
würde gemahlen haben
wir
würden gemahlen haben
ihr
würdet gemahlen haben
sie/Sie
würden gemahlen haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesánepravidelného slovesa [mahlen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
