Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
melke
du
melkest
er/sie/es
melke
wir
melken
ihr
melket
sie/Sie
melken
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gemolken; gemelkt
du
habest gemolken; gemelkt
er/sie/es
habe gemolken; gemelkt
wir
haben gemolken; gemelkt
ihr
habet gemolken; gemelkt
sie/Sie
haben gemolken; gemelkt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde melken
du
werdest melken
er/sie/es
werde melken
wir
werden melken
ihr
werdet melken
sie/Sie
werden melken
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gemolken; gemelkt
du
werdest gemolken; gemelkt
er/sie/es
werde gemolken; gemelkt
wir
werden gemolken; gemelkt
ihr
werdet gemolken; gemelkt
sie/Sie
werden gemolken; gemelkt
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
mölke; melkte
du
mölkest; mölkst; melktest
er/sie/es
mölke; melkte
wir
mölken; melkten
ihr
mölket; mölkt; melktet
sie/Sie
mölken; melkten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gemolken; gemelkt
du
hättest gemolken; gemelkt
er/sie/es
hätte gemolken; gemelkt
wir
hätten gemolken; gemelkt
ihr
hättet gemolken; gemelkt
sie/Sie
hätten gemolken; gemelkt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde melken
du
würdest melken
er/sie/es
würde melken
wir
würden melken
ihr
würdet melken
sie/Sie
würden melken
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gemolken; gemelkt haben
du
würdest gemolken; gemelkt haben
er/sie/es
würde gemolken; gemelkt haben
wir
würden gemolken; gemelkt haben
ihr
würdet gemolken; gemelkt haben
sie/Sie
würden gemolken; gemelkt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesánepravidelného slovesa [melken]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
