Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
mische
du
mischest
er/sie/es
mische
wir
mischen
ihr
mischet
sie/Sie
mischen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gemischt
du
habest gemischt
er/sie/es
habe gemischt
wir
haben gemischt
ihr
habet gemischt
sie/Sie
haben gemischt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde mischen
du
werdest mischen
er/sie/es
werde mischen
wir
werden mischen
ihr
werdet mischen
sie/Sie
werden mischen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gemischt haben
du
werdest gemischt haben
er/sie/es
werde gemischt haben
wir
werden gemischt haben
ihr
werdet gemischt haben
sie/Sie
werden gemischt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
mischte
du
mischtest
er/sie/es
mischte
wir
mischten
ihr
mischtet
sie/Sie
mischten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gemischt
du
hättest gemischt
er/sie/es
hätte gemischt
wir
hätten gemischt
ihr
hättet gemischt
sie/Sie
hätten gemischt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde mischen
du
würdest mischen
er/sie/es
würde mischen
wir
würden mischen
ihr
würdet mischen
sie/Sie
würden mischen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gemischt haben
du
würdest gemischt haben
er/sie/es
würde gemischt haben
wir
würden gemischt haben
ihr
würdet gemischt haben
sie/Sie
würden gemischt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [mischen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
