Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
motiviere
du
motivierest
er/sie/es
motiviere
wir
motivieren
ihr
motivieret
sie/Sie
motivieren
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe motiviert
du
habest motiviert
er/sie/es
habe motiviert
wir
haben motiviert
ihr
habet motiviert
sie/Sie
haben motiviert
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde motivieren
du
werdest motivieren
er/sie/es
werde motivieren
wir
werden motivieren
ihr
werdet motivieren
sie/Sie
werden motivieren
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde motiviert haben
du
werdest motiviert haben
er/sie/es
werde motiviert haben
wir
werden motiviert haben
ihr
werdet motiviert haben
sie/Sie
werden motiviert haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
motivierte
du
motiviertest
er/sie/es
motivierte
wir
motivierten
ihr
motiviertet
sie/Sie
motivierten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte motiviert
du
hättest motiviert
er/sie/es
hätte motiviert
wir
hätten motiviert
ihr
hättet motiviert
sie/Sie
hätten motiviert
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde motivieren
du
würdest motivieren
er/sie/es
würde motivieren
wir
würden motivieren
ihr
würdet motivieren
sie/Sie
würden motivieren
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde motiviert haben
du
würdest motiviert haben
er/sie/es
würde motiviert haben
wir
würden motiviert haben
ihr
würdet motiviert haben
sie/Sie
würden motiviert haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [motivieren]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
