Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
gehe nach
du
gehest nach
er/sie/es
gehe nach
wir
gehen nach
ihr
gehet nach
sie/Sie
gehen nach
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
sei nachgegangen
du
seiest nachgegangen; seist nachgegangen
er/sie/es
sei nachgegangen
wir
seien nachgegangen
ihr
seiet nachgegangen
sie/Sie
seien nachgegangen
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde nachgehen
du
werdest nachgehen
er/sie/es
werde nachgehen
wir
werden nachgehen
ihr
werdet nachgehen
sie/Sie
werden nachgehen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde nachgegangen sein
du
werdest nachgegangen sein
er/sie/es
werde nachgegangen sein
wir
werden nachgegangen sein
ihr
werdet nachgegangen sein
sie/Sie
werden nachgegangen sein
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
ginge nach
du
gingest nach
er/sie/es
ginge nach
wir
gingen nach
ihr
ginget nach
sie/Sie
gingen nach
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
wäre nachgegangen
du
wärest nachgegangen
er/sie/es
wäre nachgegangen
wir
wären nachgegangen
ihr
wäret nachgegangen
sie/Sie
wären nachgegangen
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde nachgehen
du
würdest nachgehen
er/sie/es
würde nachgehen
wir
würden nachgehen
ihr
würdet nachgehen
sie/Sie
würden nachgehen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde nachgegangen sein
du
würdest nachgegangen sein
er/sie/es
würde nachgegangen sein
wir
würden nachgegangen sein
ihr
würdet nachgegangen sein
sie/Sie
würden nachgegangen sein
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [nachgehen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
