Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
nadle; nadele
du
nadelst
er/sie/es
nadle; nadele
wir
nadeln
ihr
nadelt
sie/Sie
nadeln
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe genadelt
du
habest genadelt
er/sie/es
habe genadelt
wir
haben genadelt
ihr
habet genadelt
sie/Sie
haben genadelt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde nadeln
du
werdest nadeln
er/sie/es
werde nadeln
wir
werden nadeln
ihr
werdet nadeln
sie/Sie
werden nadeln
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde genadelt haben
du
werdest genadelt haben
er/sie/es
werde genadelt haben
wir
werden genadelt haben
ihr
werdet genadelt haben
sie/Sie
werden genadelt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
nadelte
du
nadeltest
er/sie/es
nadelte
wir
nadelten
ihr
nadeltet
sie/Sie
nadelten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte genadelt
du
hättest genadelt
er/sie/es
hätte genadelt
wir
hätten genadelt
ihr
hättet genadelt
sie/Sie
hätten genadelt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde nadeln
du
würdest nadeln
er/sie/es
würde nadeln
wir
würden nadeln
ihr
würdet nadeln
sie/Sie
würden nadeln
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde genadelt haben
du
würdest genadelt haben
er/sie/es
würde genadelt haben
wir
würden genadelt haben
ihr
würdet genadelt haben
sie/Sie
würden genadelt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [nadeln]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
