Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
nähere
du
näherst
er/sie/es
nähere
wir
nähern
ihr
nähert
sie/Sie
nähern
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe genähert
du
habest genähert
er/sie/es
habe genähert
wir
haben genähert
ihr
habet genähert
sie/Sie
haben genähert
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde nähern
du
werdest nähern
er/sie/es
werde nähern
wir
werden nähern
ihr
werdet nähern
sie/Sie
werden nähern
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde genähert haben
du
werdest genähert haben
er/sie/es
werde genähert haben
wir
werden genähert haben
ihr
werdet genähert haben
sie/Sie
werden genähert haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
näherte
du
nähertest
er/sie/es
näherte
wir
näherten
ihr
nähertet
sie/Sie
näherten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte genähert
du
hättest genähert
er/sie/es
hätte genähert
wir
hätten genähert
ihr
hättet genähert
sie/Sie
hätten genähert
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde nähern
du
würdest nähern
er/sie/es
würde nähern
wir
würden nähern
ihr
würdet nähern
sie/Sie
würden nähern
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde genähert haben
du
würdest genähert haben
er/sie/es
würde genähert haben
wir
würden genähert haben
ihr
würdet genähert haben
sie/Sie
würden genähert haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [nähern]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
