Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
neige
du
neigest
er/sie/es
neige
wir
neigen
ihr
neiget
sie/Sie
neigen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe geneigt
du
habest geneigt
er/sie/es
habe geneigt
wir
haben geneigt
ihr
habet geneigt
sie/Sie
haben geneigt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde neigen
du
werdest neigen
er/sie/es
werde neigen
wir
werden neigen
ihr
werdet neigen
sie/Sie
werden neigen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde geneigt haben
du
werdest geneigt haben
er/sie/es
werde geneigt haben
wir
werden geneigt haben
ihr
werdet geneigt haben
sie/Sie
werden geneigt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
neigte
du
neigtest
er/sie/es
neigte
wir
neigten
ihr
neigtet
sie/Sie
neigten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte geneigt
du
hättest geneigt
er/sie/es
hätte geneigt
wir
hätten geneigt
ihr
hättet geneigt
sie/Sie
hätten geneigt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde neigen
du
würdest neigen
er/sie/es
würde neigen
wir
würden neigen
ihr
würdet neigen
sie/Sie
würden neigen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde geneigt haben
du
würdest geneigt haben
er/sie/es
würde geneigt haben
wir
würden geneigt haben
ihr
würdet geneigt haben
sie/Sie
würden geneigt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [neigen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
