Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
nenne
du
nennest
er/sie/es
nenne
wir
nennen
ihr
nennet
sie/Sie
nennen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe genannt
du
habest genannt
er/sie/es
habe genannt
wir
haben genannt
ihr
habet genannt
sie/Sie
haben genannt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde nennen
du
werdest nennen
er/sie/es
werde nennen
wir
werden nennen
ihr
werdet nennen
sie/Sie
werden nennen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde genannt haben
du
werdest genannt haben
er/sie/es
werde genannt haben
wir
werden genannt haben
ihr
werdet genannt haben
sie/Sie
werden genannt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
nennte
du
nenntest
er/sie/es
nennte
wir
nennten
ihr
nenntet
sie/Sie
nennten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte genannt
du
hättest genannt
er/sie/es
hätte genannt
wir
hätten genannt
ihr
hättet genannt
sie/Sie
hätten genannt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde nennen
du
würdest nennen
er/sie/es
würde nennen
wir
würden nennen
ihr
würdet nennen
sie/Sie
würden nennen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde genannt haben
du
würdest genannt haben
er/sie/es
würde genannt haben
wir
würden genannt haben
ihr
würdet genannt haben
sie/Sie
würden genannt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesánepravidelného slovesa [nennen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
