Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
öle
du
ölest
er/sie/es
öle
wir
ölen
ihr
ölet
sie/Sie
ölen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe geölt
du
habest geölt
er/sie/es
habe geölt
wir
haben geölt
ihr
habet geölt
sie/Sie
haben geölt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde ölen
du
werdest ölen
er/sie/es
werde ölen
wir
werden ölen
ihr
werdet ölen
sie/Sie
werden ölen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde geölt haben
du
werdest geölt haben
er/sie/es
werde geölt haben
wir
werden geölt haben
ihr
werdet geölt haben
sie/Sie
werden geölt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
ölte
du
öltest
er/sie/es
ölte
wir
ölten
ihr
öltet
sie/Sie
ölten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte geölt
du
hättest geölt
er/sie/es
hätte geölt
wir
hätten geölt
ihr
hättet geölt
sie/Sie
hätten geölt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde ölen
du
würdest ölen
er/sie/es
würde ölen
wir
würden ölen
ihr
würdet ölen
sie/Sie
würden ölen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde geölt haben
du
würdest geölt haben
er/sie/es
würde geölt haben
wir
würden geölt haben
ihr
würdet geölt haben
sie/Sie
würden geölt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [ölen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
