Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
operiere
du
operierest
er/sie/es
operiere
wir
operieren
ihr
operieret
sie/Sie
operieren
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe operiert
du
habest operiert
er/sie/es
habe operiert
wir
haben operiert
ihr
habet operiert
sie/Sie
haben operiert
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde operieren
du
werdest operieren
er/sie/es
werde operieren
wir
werden operieren
ihr
werdet operieren
sie/Sie
werden operieren
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde operiert haben
du
werdest operiert haben
er/sie/es
werde operiert haben
wir
werden operiert haben
ihr
werdet operiert haben
sie/Sie
werden operiert haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
operierte
du
operiertest
er/sie/es
operierte
wir
operierten
ihr
operiertet
sie/Sie
operierten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte operiert
du
hättest operiert
er/sie/es
hätte operiert
wir
hätten operiert
ihr
hättet operiert
sie/Sie
hätten operiert
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde operieren
du
würdest operieren
er/sie/es
würde operieren
wir
würden operieren
ihr
würdet operieren
sie/Sie
würden operieren
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde operiert haben
du
würdest operiert haben
er/sie/es
würde operiert haben
wir
würden operiert haben
ihr
würdet operiert haben
sie/Sie
würden operiert haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [operieren]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob. p>
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.