Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
passiere
du
passierest
er/sie/es
passiere
wir
passieren
ihr
passieret
sie/Sie
passieren
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
sei passiert
du
seiest passiert
er/sie/es
sei passiert
wir
seien passiert
ihr
seiet passiert
sie/Sie
seien passiert
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde passieren
du
werdest passieren
er/sie/es
werde passieren
wir
werden passieren
ihr
werdet passieren
sie/Sie
werden passieren
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde passiert sein
du
werdest passiert sein
er/sie/es
werde passiert sein
wir
werden passiert sein
ihr
werdet passiert sein
sie/Sie
werden passiert sein
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
passierte
du
passiertest
er/sie/es
passierte
wir
passierten
ihr
passiertet
sie/Sie
passierten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
wäre passiert
du
wärest passiert
er/sie/es
wäre passiert
wir
wären passiert
ihr
wäret passiert
sie/Sie
wären passiert
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde passieren
du
würdest passieren
er/sie/es
würde passieren
wir
würden passieren
ihr
würdet passieren
sie/Sie
würden passieren
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde passiert sein
du
würdest passiert sein
er/sie/es
würde passiert sein
wir
würden passiert sein
ihr
würdet passiert sein
sie/Sie
würden passiert sein
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [passieren]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
