Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
quelle
du
quellest
er/sie/es
quelle
wir
quellen
ihr
quellet
sie/Sie
quellen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
sei gequollen
du
seiest gequollen; seist gequollen
er/sie/es
sei gequollen
wir
seien gequollen
ihr
seiet gequollen
sie/Sie
seien gequollen
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde quellen
du
werdest quellen
er/sie/es
werde quellen
wir
werden quellen
ihr
werdet quellen
sie/Sie
werden quellen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gequollen sein
du
werdest gequollen sein
er/sie/es
werde gequollen sein
wir
werden gequollen sein
ihr
werdet gequollen sein
sie/Sie
werden gequollen sein
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
quölle
du
quöllest; quöllst
er/sie/es
quölle
wir
quöllen
ihr
quöllet; quöllt
sie/Sie
quöllen
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
wäre gequollen
du
wärest gequollen
er/sie/es
wäre gequollen
wir
wären gequollen
ihr
wäret gequollen
sie/Sie
wären gequollen
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde quellen
du
würdest quellen
er/sie/es
würde quellen
wir
würden quellen
ihr
würdet quellen
sie/Sie
würden quellen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gequollen sein
du
würdest gequollen sein
er/sie/es
würde gequollen sein
wir
würden gequollen sein
ihr
würdet gequollen sein
sie/Sie
würden gequollen sein
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesánepravidelného slovesa [quellen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
