Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
realisiere
du
realisierest
er/sie/es
realisiere
wir
realisieren
ihr
realisieret
sie/Sie
realisieren
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe realisiert
du
habest realisiert
er/sie/es
habe realisiert
wir
haben realisiert
ihr
habet realisiert
sie/Sie
haben realisiert
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde realisieren
du
werdest realisieren
er/sie/es
werde realisieren
wir
werden realisieren
ihr
werdet realisieren
sie/Sie
werden realisieren
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde realisiert haben
du
werdest realisiert haben
er/sie/es
werde realisiert haben
wir
werden realisiert haben
ihr
werdet realisiert haben
sie/Sie
werden realisiert haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
realisierte
du
realisiertest
er/sie/es
realisierte
wir
realisierten
ihr
realisiertet
sie/Sie
realisierten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte realisiert
du
hättest realisiert
er/sie/es
hätte realisiert
wir
hätten realisiert
ihr
hättet realisiert
sie/Sie
hätten realisiert
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde realisieren
du
würdest realisieren
er/sie/es
würde realisieren
wir
würden realisieren
ihr
würdet realisieren
sie/Sie
würden realisieren
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde realisiert haben
du
würdest realisiert haben
er/sie/es
würde realisiert haben
wir
würden realisiert haben
ihr
würdet realisiert haben
sie/Sie
würden realisiert haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [realisieren]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
