Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
reche
du
rechest
er/sie/es
reche
wir
rechen
ihr
rechet
sie/Sie
rechen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gerecht
du
habest gerecht
er/sie/es
habe gerecht
wir
haben gerecht
ihr
habet gerecht
sie/Sie
haben gerecht
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde rechen
du
werdest rechen
er/sie/es
werde rechen
wir
werden rechen
ihr
werdet rechen
sie/Sie
werden rechen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gerecht haben
du
werdest gerecht haben
er/sie/es
werde gerecht haben
wir
werden gerecht haben
ihr
werdet gerecht haben
sie/Sie
werden gerecht haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
rechte
du
rechtest
er/sie/es
rechte
wir
rechten
ihr
rechtet
sie/Sie
rechten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gerecht
du
hättest gerecht
er/sie/es
hätte gerecht
wir
hätten gerecht
ihr
hättet gerecht
sie/Sie
hätten gerecht
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde rechen
du
würdest rechen
er/sie/es
würde rechen
wir
würden rechen
ihr
würdet rechen
sie/Sie
würden rechen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gerecht haben
du
würdest gerecht haben
er/sie/es
würde gerecht haben
wir
würden gerecht haben
ihr
würdet gerecht haben
sie/Sie
würden gerecht haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [rechten]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
