Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
regle; regele
du
regelst
er/sie/es
regle; regele
wir
regeln
ihr
regelt
sie/Sie
regeln
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe geregelt
du
habest geregelt
er/sie/es
habe geregelt
wir
haben geregelt
ihr
habet geregelt
sie/Sie
haben geregelt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde regeln
du
werdest regeln
er/sie/es
werde regeln
wir
werden regeln
ihr
werdet regeln
sie/Sie
werden regeln
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde geregelt haben
du
werdest geregelt haben
er/sie/es
werde geregelt haben
wir
werden geregelt haben
ihr
werdet geregelt haben
sie/Sie
werden geregelt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
regelte
du
regeltest
er/sie/es
regelte
wir
regelten
ihr
regeltet
sie/Sie
regelten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte geregelt
du
hättest geregelt
er/sie/es
hätte geregelt
wir
hätten geregelt
ihr
hättet geregelt
sie/Sie
hätten geregelt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde regeln
du
würdest regeln
er/sie/es
würde regeln
wir
würden regeln
ihr
würdet regeln
sie/Sie
würden regeln
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde geregelt haben
du
würdest geregelt haben
er/sie/es
würde geregelt haben
wir
würden geregelt haben
ihr
würdet geregelt haben
sie/Sie
würden geregelt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [regeln]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
