Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
rege
du
regest
er/sie/es
rege
wir
regen
ihr
reget
sie/Sie
regen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe geregt
du
habest geregt
er/sie/es
habe geregt
wir
haben geregt
ihr
habet geregt
sie/Sie
haben geregt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde regen
du
werdest regen
er/sie/es
werde regen
wir
werden regen
ihr
werdet regen
sie/Sie
werden regen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde geregt haben
du
werdest geregt haben
er/sie/es
werde geregt haben
wir
werden geregt haben
ihr
werdet geregt haben
sie/Sie
werden geregt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
regte
du
regtest
er/sie/es
regte
wir
regten
ihr
regtet
sie/Sie
regten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte geregt
du
hättest geregt
er/sie/es
hätte geregt
wir
hätten geregt
ihr
hättet geregt
sie/Sie
hätten geregt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde regen
du
würdest regen
er/sie/es
würde regen
wir
würden regen
ihr
würdet regen
sie/Sie
würden regen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde geregt haben
du
würdest geregt haben
er/sie/es
würde geregt haben
wir
würden geregt haben
ihr
würdet geregt haben
sie/Sie
würden geregt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [regen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
