Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
reserviere
du
reservierest
er/sie/es
reserviere
wir
reservieren
ihr
reservieret
sie/Sie
reservieren
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe reserviert
du
habest reserviert
er/sie/es
habe reserviert
wir
haben reserviert
ihr
habet reserviert
sie/Sie
haben reserviert
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde reservieren
du
werdest reservieren
er/sie/es
werde reservieren
wir
werden reservieren
ihr
werdet reservieren
sie/Sie
werden reservieren
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde reserviert haben
du
werdest reserviert haben
er/sie/es
werde reserviert haben
wir
werden reserviert haben
ihr
werdet reserviert haben
sie/Sie
werden reserviert haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
reservierte
du
reserviertest
er/sie/es
reservierte
wir
reservierten
ihr
reserviertet
sie/Sie
reservierten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte reserviert
du
hättest reserviert
er/sie/es
hätte reserviert
wir
hätten reserviert
ihr
hättet reserviert
sie/Sie
hätten reserviert
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde reservieren
du
würdest reservieren
er/sie/es
würde reservieren
wir
würden reservieren
ihr
würdet reservieren
sie/Sie
würden reservieren
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde reserviert haben
du
würdest reserviert haben
er/sie/es
würde reserviert haben
wir
würden reserviert haben
ihr
würdet reserviert haben
sie/Sie
würden reserviert haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [reservieren]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
