Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
rinne
du
rinnest
er/sie/es
rinne
wir
rinnen
ihr
rinnet
sie/Sie
rinnen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
sei geronnen
du
seiest geronnen; seist geronnen
er/sie/es
sei geronnen
wir
seien geronnen
ihr
seiet geronnen
sie/Sie
seien geronnen
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde rinnen
du
werdest rinnen
er/sie/es
werde rinnen
wir
werden rinnen
ihr
werdet rinnen
sie/Sie
werden rinnen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde geronnen sein
du
werdest geronnen sein
er/sie/es
werde geronnen sein
wir
werden geronnen sein
ihr
werdet geronnen sein
sie/Sie
werden geronnen sein
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
ränne; rönne
du
rännest; rännst; rönnest; rönnst
er/sie/es
ränne; rönne
wir
rännen; rönnen
ihr
rännet; rännt; rönnet; rönnt
sie/Sie
rännen; rönnen
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
wäre geronnen
du
wärest geronnen
er/sie/es
wäre geronnen
wir
wären geronnen
ihr
wäret geronnen
sie/Sie
wären geronnen
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde rinnen
du
würdest rinnen
er/sie/es
würde rinnen
wir
würden rinnen
ihr
würdet rinnen
sie/Sie
würden rinnen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde geronnen sein
du
würdest geronnen sein
er/sie/es
würde geronnen sein
wir
würden geronnen sein
ihr
würdet geronnen sein
sie/Sie
würden geronnen sein
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesánepravidelného slovesa [rinnen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
