Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
robote
du
robotest
er/sie/es
robote
wir
roboten
ihr
robotet
sie/Sie
roboten
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gerobotet; robotet
du
habest gerobotet; robotet
er/sie/es
habe gerobotet; robotet
wir
haben gerobotet; robotet
ihr
habet gerobotet; robotet
sie/Sie
haben gerobotet; robotet
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde roboten
du
werdest roboten
er/sie/es
werde roboten
wir
werden roboten
ihr
werdet roboten
sie/Sie
werden roboten
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gerobotet; robotet
du
werdest gerobotet; robotet
er/sie/es
werde gerobotet; robotet
wir
werden gerobotet; robotet
ihr
werdet gerobotet; robotet
sie/Sie
werden gerobotet; robotet
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
robotete
du
robotetest
er/sie/es
robotete
wir
roboteten
ihr
robotetet
sie/Sie
roboteten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gerobotet; robotet
du
hättest gerobotet; robotet
er/sie/es
hätte gerobotet; robotet
wir
hätten gerobotet; robotet
ihr
hättet gerobotet; robotet
sie/Sie
hätten gerobotet; robotet
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde roboten
du
würdest roboten
er/sie/es
würde roboten
wir
würden roboten
ihr
würdet roboten
sie/Sie
würden roboten
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gerobotet; robotet haben
du
würdest gerobotet; robotet haben
er/sie/es
würde gerobotet; robotet haben
wir
würden gerobotet; robotet haben
ihr
würdet gerobotet; robotet haben
sie/Sie
würden gerobotet; robotet haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [roboten]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
