Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
rotiere
du
rotierest
er/sie/es
rotiere
wir
rotieren
ihr
rotieret
sie/Sie
rotieren
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe rotiert
du
habest rotiert
er/sie/es
habe rotiert
wir
haben rotiert
ihr
habet rotiert
sie/Sie
haben rotiert
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde rotieren
du
werdest rotieren
er/sie/es
werde rotieren
wir
werden rotieren
ihr
werdet rotieren
sie/Sie
werden rotieren
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde rotiert haben
du
werdest rotiert haben
er/sie/es
werde rotiert haben
wir
werden rotiert haben
ihr
werdet rotiert haben
sie/Sie
werden rotiert haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
rotierte
du
rotiertest
er/sie/es
rotierte
wir
rotierten
ihr
rotiertet
sie/Sie
rotierten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte rotiert
du
hättest rotiert
er/sie/es
hätte rotiert
wir
hätten rotiert
ihr
hättet rotiert
sie/Sie
hätten rotiert
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde rotieren
du
würdest rotieren
er/sie/es
würde rotieren
wir
würden rotieren
ihr
würdet rotieren
sie/Sie
würden rotieren
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde rotiert haben
du
würdest rotiert haben
er/sie/es
würde rotiert haben
wir
würden rotiert haben
ihr
würdet rotiert haben
sie/Sie
würden rotiert haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [rotieren]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
