Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
schaffe
du
schaffest
er/sie/es
schaffe
wir
schaffen
ihr
schaffet
sie/Sie
schaffen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe geschaffen; geschafft
du
habest geschaffen; geschafft
er/sie/es
habe geschaffen; geschafft
wir
haben geschaffen; geschafft
ihr
habet geschaffen; geschafft
sie/Sie
haben geschaffen; geschafft
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde schaffen
du
werdest schaffen
er/sie/es
werde schaffen
wir
werden schaffen
ihr
werdet schaffen
sie/Sie
werden schaffen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde geschaffen; geschafft
du
werdest geschaffen; geschafft
er/sie/es
werde geschaffen; geschafft
wir
werden geschaffen; geschafft
ihr
werdet geschaffen; geschafft
sie/Sie
werden geschaffen; geschafft
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
schüfe; schafte
du
schüfest; schüfst; schaftest
er/sie/es
schüfe; schafte
wir
schüfen; schaften
ihr
schüfet; schüft; schaftet
sie/Sie
schüfen; schaften
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte geschaffen; geschafft
du
hättest geschaffen; geschafft
er/sie/es
hätte geschaffen; geschafft
wir
hätten geschaffen; geschafft
ihr
hättet geschaffen; geschafft
sie/Sie
hätten geschaffen; geschafft
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde schaffen
du
würdest schaffen
er/sie/es
würde schaffen
wir
würden schaffen
ihr
würdet schaffen
sie/Sie
würden schaffen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde geschaffen; geschafft haben
du
würdest geschaffen; geschafft haben
er/sie/es
würde geschaffen; geschafft haben
wir
würden geschaffen; geschafft haben
ihr
würdet geschaffen; geschafft haben
sie/Sie
würden geschaffen; geschafft haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesánepravidelného slovesa [schaffen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
