Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
schale
du
schalest
er/sie/es
schale
wir
schalen
ihr
schalet
sie/Sie
schalen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe geschalt
du
habest geschalt
er/sie/es
habe geschalt
wir
haben geschalt
ihr
habet geschalt
sie/Sie
haben geschalt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde schalen
du
werdest schalen
er/sie/es
werde schalen
wir
werden schalen
ihr
werdet schalen
sie/Sie
werden schalen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde geschalt haben
du
werdest geschalt haben
er/sie/es
werde geschalt haben
wir
werden geschalt haben
ihr
werdet geschalt haben
sie/Sie
werden geschalt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
schalte
du
schaltest
er/sie/es
schalte
wir
schalten
ihr
schaltet
sie/Sie
schalten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte geschalt
du
hättest geschalt
er/sie/es
hätte geschalt
wir
hätten geschalt
ihr
hättet geschalt
sie/Sie
hätten geschalt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde schalen
du
würdest schalen
er/sie/es
würde schalen
wir
würden schalen
ihr
würdet schalen
sie/Sie
würden schalen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde geschalt haben
du
würdest geschalt haben
er/sie/es
würde geschalt haben
wir
würden geschalt haben
ihr
würdet geschalt haben
sie/Sie
würden geschalt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [schalen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
