Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
schiene
du
schienest
er/sie/es
schiene
wir
schienen
ihr
schienet
sie/Sie
schienen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe geschient
du
habest geschient
er/sie/es
habe geschient
wir
haben geschient
ihr
habet geschient
sie/Sie
haben geschient
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde schienen
du
werdest schienen
er/sie/es
werde schienen
wir
werden schienen
ihr
werdet schienen
sie/Sie
werden schienen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde geschient haben
du
werdest geschient haben
er/sie/es
werde geschient haben
wir
werden geschient haben
ihr
werdet geschient haben
sie/Sie
werden geschient haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
schiente
du
schientest
er/sie/es
schiente
wir
schienten
ihr
schientet
sie/Sie
schienten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte geschient
du
hättest geschient
er/sie/es
hätte geschient
wir
hätten geschient
ihr
hättet geschient
sie/Sie
hätten geschient
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde schienen
du
würdest schienen
er/sie/es
würde schienen
wir
würden schienen
ihr
würdet schienen
sie/Sie
würden schienen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde geschient haben
du
würdest geschient haben
er/sie/es
würde geschient haben
wir
würden geschient haben
ihr
würdet geschient haben
sie/Sie
würden geschient haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [schien]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
