Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
schlage
du
schlagest
er/sie/es
schlage
wir
schlagen
ihr
schlaget
sie/Sie
schlagen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe geschlagen
du
habest geschlagen
er/sie/es
habe geschlagen
wir
haben geschlagen
ihr
habet geschlagen
sie/Sie
haben geschlagen
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde schlagen
du
werdest schlagen
er/sie/es
werde schlagen
wir
werden schlagen
ihr
werdet schlagen
sie/Sie
werden schlagen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde geschlagen haben
du
werdest geschlagen haben
er/sie/es
werde geschlagen haben
wir
werden geschlagen haben
ihr
werdet geschlagen haben
sie/Sie
werden geschlagen haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
schlüge
du
schlügest; schlügst
er/sie/es
schlüge
wir
schlügen
ihr
schlüget; schlügt
sie/Sie
schlügen
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte geschlagen
du
hättest geschlagen
er/sie/es
hätte geschlagen
wir
hätten geschlagen
ihr
hättet geschlagen
sie/Sie
hätten geschlagen
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde schlagen
du
würdest schlagen
er/sie/es
würde schlagen
wir
würden schlagen
ihr
würdet schlagen
sie/Sie
würden schlagen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde geschlagen haben
du
würdest geschlagen haben
er/sie/es
würde geschlagen haben
wir
würden geschlagen haben
ihr
würdet geschlagen haben
sie/Sie
würden geschlagen haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesánepravidelného slovesa [schlagen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
