Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
schmecke
du
schmeckest
er/sie/es
schmecke
wir
schmecken
ihr
schmecket
sie/Sie
schmecken
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe geschmeckt
du
habest geschmeckt
er/sie/es
habe geschmeckt
wir
haben geschmeckt
ihr
habet geschmeckt
sie/Sie
haben geschmeckt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde schmecken
du
werdest schmecken
er/sie/es
werde schmecken
wir
werden schmecken
ihr
werdet schmecken
sie/Sie
werden schmecken
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde geschmeckt haben
du
werdest geschmeckt haben
er/sie/es
werde geschmeckt haben
wir
werden geschmeckt haben
ihr
werdet geschmeckt haben
sie/Sie
werden geschmeckt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
schmeckte
du
schmecktest
er/sie/es
schmeckte
wir
schmeckten
ihr
schmecktet
sie/Sie
schmeckten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte geschmeckt
du
hättest geschmeckt
er/sie/es
hätte geschmeckt
wir
hätten geschmeckt
ihr
hättet geschmeckt
sie/Sie
hätten geschmeckt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde schmecken
du
würdest schmecken
er/sie/es
würde schmecken
wir
würden schmecken
ihr
würdet schmecken
sie/Sie
würden schmecken
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde geschmeckt haben
du
würdest geschmeckt haben
er/sie/es
würde geschmeckt haben
wir
würden geschmeckt haben
ihr
würdet geschmeckt haben
sie/Sie
würden geschmeckt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [schmecken]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
