Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
schnappe
du
schnappest
er/sie/es
schnappe
wir
schnappen
ihr
schnappet
sie/Sie
schnappen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe geschnappt
du
habest geschnappt
er/sie/es
habe geschnappt
wir
haben geschnappt
ihr
habet geschnappt
sie/Sie
haben geschnappt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde schnappen
du
werdest schnappen
er/sie/es
werde schnappen
wir
werden schnappen
ihr
werdet schnappen
sie/Sie
werden schnappen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde geschnappt haben
du
werdest geschnappt haben
er/sie/es
werde geschnappt haben
wir
werden geschnappt haben
ihr
werdet geschnappt haben
sie/Sie
werden geschnappt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
schnappte
du
schnapptest
er/sie/es
schnappte
wir
schnappten
ihr
schnapptet
sie/Sie
schnappten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte geschnappt
du
hättest geschnappt
er/sie/es
hätte geschnappt
wir
hätten geschnappt
ihr
hättet geschnappt
sie/Sie
hätten geschnappt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde schnappen
du
würdest schnappen
er/sie/es
würde schnappen
wir
würden schnappen
ihr
würdet schnappen
sie/Sie
würden schnappen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde geschnappt haben
du
würdest geschnappt haben
er/sie/es
würde geschnappt haben
wir
würden geschnappt haben
ihr
würdet geschnappt haben
sie/Sie
würden geschnappt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [schnappen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
