Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
schneide
du
schneidest
er/sie/es
schneide
wir
schneiden
ihr
schneidet
sie/Sie
schneiden
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe geschnitten
du
habest geschnitten
er/sie/es
habe geschnitten
wir
haben geschnitten
ihr
habet geschnitten
sie/Sie
haben geschnitten
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde schneiden
du
werdest schneiden
er/sie/es
werde schneiden
wir
werden schneiden
ihr
werdet schneiden
sie/Sie
werden schneiden
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde geschnitten haben
du
werdest geschnitten haben
er/sie/es
werde geschnitten haben
wir
werden geschnitten haben
ihr
werdet geschnitten haben
sie/Sie
werden geschnitten haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
schnitte
du
schnittest
er/sie/es
schnitte
wir
schnitten
ihr
schnittet
sie/Sie
schnitten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte geschnitten
du
hättest geschnitten
er/sie/es
hätte geschnitten
wir
hätten geschnitten
ihr
hättet geschnitten
sie/Sie
hätten geschnitten
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde schneiden
du
würdest schneiden
er/sie/es
würde schneiden
wir
würden schneiden
ihr
würdet schneiden
sie/Sie
würden schneiden
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde geschnitten haben
du
würdest geschnitten haben
er/sie/es
würde geschnitten haben
wir
würden geschnitten haben
ihr
würdet geschnitten haben
sie/Sie
würden geschnitten haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesánepravidelného slovesa [schneiden]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob. p>
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.