Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
schnelle
du
schnellest
er/sie/es
schnelle
wir
schnellen
ihr
schnellet
sie/Sie
schnellen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe geschnellt
du
habest geschnellt
er/sie/es
habe geschnellt
wir
haben geschnellt
ihr
habet geschnellt
sie/Sie
haben geschnellt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde schnellen
du
werdest schnellen
er/sie/es
werde schnellen
wir
werden schnellen
ihr
werdet schnellen
sie/Sie
werden schnellen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde geschnellt haben
du
werdest geschnellt haben
er/sie/es
werde geschnellt haben
wir
werden geschnellt haben
ihr
werdet geschnellt haben
sie/Sie
werden geschnellt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
schnellte
du
schnelltest
er/sie/es
schnellte
wir
schnellten
ihr
schnelltet
sie/Sie
schnellten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte geschnellt
du
hättest geschnellt
er/sie/es
hätte geschnellt
wir
hätten geschnellt
ihr
hättet geschnellt
sie/Sie
hätten geschnellt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde schnellen
du
würdest schnellen
er/sie/es
würde schnellen
wir
würden schnellen
ihr
würdet schnellen
sie/Sie
würden schnellen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde geschnellt haben
du
würdest geschnellt haben
er/sie/es
würde geschnellt haben
wir
würden geschnellt haben
ihr
würdet geschnellt haben
sie/Sie
würden geschnellt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [schnellen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
