Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
schraube
du
schraubest
er/sie/es
schraube
wir
schrauben
ihr
schraubet
sie/Sie
schrauben
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe geschraubt
du
habest geschraubt
er/sie/es
habe geschraubt
wir
haben geschraubt
ihr
habet geschraubt
sie/Sie
haben geschraubt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde schrauben
du
werdest schrauben
er/sie/es
werde schrauben
wir
werden schrauben
ihr
werdet schrauben
sie/Sie
werden schrauben
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde geschraubt haben
du
werdest geschraubt haben
er/sie/es
werde geschraubt haben
wir
werden geschraubt haben
ihr
werdet geschraubt haben
sie/Sie
werden geschraubt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
schraubte
du
schraubtest
er/sie/es
schraubte
wir
schraubten
ihr
schraubtet
sie/Sie
schraubten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte geschraubt
du
hättest geschraubt
er/sie/es
hätte geschraubt
wir
hätten geschraubt
ihr
hättet geschraubt
sie/Sie
hätten geschraubt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde schrauben
du
würdest schrauben
er/sie/es
würde schrauben
wir
würden schrauben
ihr
würdet schrauben
sie/Sie
würden schrauben
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde geschraubt haben
du
würdest geschraubt haben
er/sie/es
würde geschraubt haben
wir
würden geschraubt haben
ihr
würdet geschraubt haben
sie/Sie
würden geschraubt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [schrauben]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
