Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
sehe
du
sehest
er/sie/es
sehe
wir
sehen
ihr
sehet
sie/Sie
sehen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gesehen
du
habest gesehen
er/sie/es
habe gesehen
wir
haben gesehen
ihr
habet gesehen
sie/Sie
haben gesehen
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde sehen
du
werdest sehen
er/sie/es
werde sehen
wir
werden sehen
ihr
werdet sehen
sie/Sie
werden sehen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gesehen haben
du
werdest gesehen haben
er/sie/es
werde gesehen haben
wir
werden gesehen haben
ihr
werdet gesehen haben
sie/Sie
werden gesehen haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
sähe
du
sähest; sähst
er/sie/es
sähe
wir
sähen
ihr
sähet; säht
sie/Sie
sähen
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gesehen
du
hättest gesehen
er/sie/es
hätte gesehen
wir
hätten gesehen
ihr
hättet gesehen
sie/Sie
hätten gesehen
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde sehen
du
würdest sehen
er/sie/es
würde sehen
wir
würden sehen
ihr
würdet sehen
sie/Sie
würden sehen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gesehen haben
du
würdest gesehen haben
er/sie/es
würde gesehen haben
wir
würden gesehen haben
ihr
würdet gesehen haben
sie/Sie
würden gesehen haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesánepravidelného slovesa [sehen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
