Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
seihe
du
seihest
er/sie/es
seihe
wir
seihen
ihr
seihet
sie/Sie
seihen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe geseiht
du
habest geseiht
er/sie/es
habe geseiht
wir
haben geseiht
ihr
habet geseiht
sie/Sie
haben geseiht
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde seihen
du
werdest seihen
er/sie/es
werde seihen
wir
werden seihen
ihr
werdet seihen
sie/Sie
werden seihen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde geseiht haben
du
werdest geseiht haben
er/sie/es
werde geseiht haben
wir
werden geseiht haben
ihr
werdet geseiht haben
sie/Sie
werden geseiht haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
seihte
du
seihtest
er/sie/es
seihte
wir
seihten
ihr
seihtet
sie/Sie
seihten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte geseiht
du
hättest geseiht
er/sie/es
hätte geseiht
wir
hätten geseiht
ihr
hättet geseiht
sie/Sie
hätten geseiht
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde seihen
du
würdest seihen
er/sie/es
würde seihen
wir
würden seihen
ihr
würdet seihen
sie/Sie
würden seihen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde geseiht haben
du
würdest geseiht haben
er/sie/es
würde geseiht haben
wir
würden geseiht haben
ihr
würdet geseiht haben
sie/Sie
würden geseiht haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [seihen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
