Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
signiere
du
signierest
er/sie/es
signiere
wir
signieren
ihr
signieret
sie/Sie
signieren
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe signiert
du
habest signiert
er/sie/es
habe signiert
wir
haben signiert
ihr
habet signiert
sie/Sie
haben signiert
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde signieren
du
werdest signieren
er/sie/es
werde signieren
wir
werden signieren
ihr
werdet signieren
sie/Sie
werden signieren
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde signiert haben
du
werdest signiert haben
er/sie/es
werde signiert haben
wir
werden signiert haben
ihr
werdet signiert haben
sie/Sie
werden signiert haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
signierte
du
signiertest
er/sie/es
signierte
wir
signierten
ihr
signiertet
sie/Sie
signierten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte signiert
du
hättest signiert
er/sie/es
hätte signiert
wir
hätten signiert
ihr
hättet signiert
sie/Sie
hätten signiert
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde signieren
du
würdest signieren
er/sie/es
würde signieren
wir
würden signieren
ihr
würdet signieren
sie/Sie
würden signieren
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde signiert haben
du
würdest signiert haben
er/sie/es
würde signiert haben
wir
würden signiert haben
ihr
würdet signiert haben
sie/Sie
würden signiert haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [signieren]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
