Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
solle
du
sollest
er/sie/es
solle
wir
sollen
ihr
sollet
sie/Sie
sollen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gesollt
du
habest gesollt
er/sie/es
habe gesollt
wir
haben gesollt
ihr
habet gesollt
sie/Sie
haben gesollt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde sollen
du
werdest sollen
er/sie/es
werde sollen
wir
werden sollen
ihr
werdet sollen
sie/Sie
werden sollen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gesollt haben
du
werdest gesollt haben
er/sie/es
werde gesollt haben
wir
werden gesollt haben
ihr
werdet gesollt haben
sie/Sie
werden gesollt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
sollte
du
solltest
er/sie/es
sollte
wir
sollten
ihr
solltet
sie/Sie
sollten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gesollt
du
hättest gesollt
er/sie/es
hätte gesollt
wir
hätten gesollt
ihr
hättet gesollt
sie/Sie
hätten gesollt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde sollen
du
würdest sollen
er/sie/es
würde sollen
wir
würden sollen
ihr
würdet sollen
sie/Sie
würden sollen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
