Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
sondere
du
sonderst
er/sie/es
sondere
wir
sondern
ihr
sondert
sie/Sie
sondern
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gesondert
du
habest gesondert
er/sie/es
habe gesondert
wir
haben gesondert
ihr
habet gesondert
sie/Sie
haben gesondert
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde sondern
du
werdest sondern
er/sie/es
werde sondern
wir
werden sondern
ihr
werdet sondern
sie/Sie
werden sondern
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gesondert haben
du
werdest gesondert haben
er/sie/es
werde gesondert haben
wir
werden gesondert haben
ihr
werdet gesondert haben
sie/Sie
werden gesondert haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
sonderte
du
sondertest
er/sie/es
sonderte
wir
sonderten
ihr
sondertet
sie/Sie
sonderten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gesondert
du
hättest gesondert
er/sie/es
hätte gesondert
wir
hätten gesondert
ihr
hättet gesondert
sie/Sie
hätten gesondert
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde sondern
du
würdest sondern
er/sie/es
würde sondern
wir
würden sondern
ihr
würdet sondern
sie/Sie
würden sondern
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gesondert haben
du
würdest gesondert haben
er/sie/es
würde gesondert haben
wir
würden gesondert haben
ihr
würdet gesondert haben
sie/Sie
würden gesondert haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [sondern]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
