Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
speie
du
speiest
er/sie/es
speie
wir
speien
ihr
speiet
sie/Sie
speien
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gespien
du
habest gespien
er/sie/es
habe gespien
wir
haben gespien
ihr
habet gespien
sie/Sie
haben gespien
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde speien
du
werdest speien
er/sie/es
werde speien
wir
werden speien
ihr
werdet speien
sie/Sie
werden speien
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gespien haben
du
werdest gespien haben
er/sie/es
werde gespien haben
wir
werden gespien haben
ihr
werdet gespien haben
sie/Sie
werden gespien haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
spie
du
spieest
er/sie/es
spie
wir
spieen
ihr
spiet
sie/Sie
spieen
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gespien
du
hättest gespien
er/sie/es
hätte gespien
wir
hätten gespien
ihr
hättet gespien
sie/Sie
hätten gespien
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde speien
du
würdest speien
er/sie/es
würde speien
wir
würden speien
ihr
würdet speien
sie/Sie
würden speien
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gespien haben
du
würdest gespien haben
er/sie/es
würde gespien haben
wir
würden gespien haben
ihr
würdet gespien haben
sie/Sie
würden gespien haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesánepravidelného slovesa [speien]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
