Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
staple; stapele
du
stapelst
er/sie/es
staple; stapele
wir
stapeln
ihr
stapelt
sie/Sie
stapeln
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gestapelt
du
habest gestapelt
er/sie/es
habe gestapelt
wir
haben gestapelt
ihr
habet gestapelt
sie/Sie
haben gestapelt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde stapeln
du
werdest stapeln
er/sie/es
werde stapeln
wir
werden stapeln
ihr
werdet stapeln
sie/Sie
werden stapeln
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gestapelt haben
du
werdest gestapelt haben
er/sie/es
werde gestapelt haben
wir
werden gestapelt haben
ihr
werdet gestapelt haben
sie/Sie
werden gestapelt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
stapelte
du
stapeltest
er/sie/es
stapelte
wir
stapelten
ihr
stapeltet
sie/Sie
stapelten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gestapelt
du
hättest gestapelt
er/sie/es
hätte gestapelt
wir
hätten gestapelt
ihr
hättet gestapelt
sie/Sie
hätten gestapelt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde stapeln
du
würdest stapeln
er/sie/es
würde stapeln
wir
würden stapeln
ihr
würdet stapeln
sie/Sie
würden stapeln
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gestapelt haben
du
würdest gestapelt haben
er/sie/es
würde gestapelt haben
wir
würden gestapelt haben
ihr
würdet gestapelt haben
sie/Sie
würden gestapelt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [stapeln]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
