Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
stecke
du
steckest
er/sie/es
stecke
wir
stecken
ihr
stecket
sie/Sie
stecken
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gesteckt
du
habest gesteckt
er/sie/es
habe gesteckt
wir
haben gesteckt
ihr
habet gesteckt
sie/Sie
haben gesteckt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde stecken
du
werdest stecken
er/sie/es
werde stecken
wir
werden stecken
ihr
werdet stecken
sie/Sie
werden stecken
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gesteckt haben
du
werdest gesteckt haben
er/sie/es
werde gesteckt haben
wir
werden gesteckt haben
ihr
werdet gesteckt haben
sie/Sie
werden gesteckt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
stäke
du
stäkest
er/sie/es
stäke
wir
stäken
ihr
stäket
sie/Sie
stäken
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gesteckt
du
hättest gesteckt
er/sie/es
hätte gesteckt
wir
hätten gesteckt
ihr
hättet gesteckt
sie/Sie
hätten gesteckt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde stecken
du
würdest stecken
er/sie/es
würde stecken
wir
würden stecken
ihr
würdet stecken
sie/Sie
würden stecken
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gesteckt haben
du
würdest gesteckt haben
er/sie/es
würde gesteckt haben
wir
würden gesteckt haben
ihr
würdet gesteckt haben
sie/Sie
würden gesteckt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesánepravidelného slovesa [stecken]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
