Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
stehe
du
stehest
er/sie/es
stehe
wir
stehen
ihr
stehet
sie/Sie
stehen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gestanden
du
habest gestanden
er/sie/es
habe gestanden
wir
haben gestanden
ihr
habet gestanden
sie/Sie
haben gestanden
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde stehen
du
werdest stehen
er/sie/es
werde stehen
wir
werden stehen
ihr
werdet stehen
sie/Sie
werden stehen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gestanden haben
du
werdest gestanden haben
er/sie/es
werde gestanden haben
wir
werden gestanden haben
ihr
werdet gestanden haben
sie/Sie
werden gestanden haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
stünde; stände
du
stündest; ständest
er/sie/es
stünde; stände
wir
stünden; ständen
ihr
stündet; ständet
sie/Sie
stünden; ständen
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gestanden
du
hättest gestanden
er/sie/es
hätte gestanden
wir
hätten gestanden
ihr
hättet gestanden
sie/Sie
hätten gestanden
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde stehen
du
würdest stehen
er/sie/es
würde stehen
wir
würden stehen
ihr
würdet stehen
sie/Sie
würden stehen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gestanden haben
du
würdest gestanden haben
er/sie/es
würde gestanden haben
wir
würden gestanden haben
ihr
würdet gestanden haben
sie/Sie
würden gestanden haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesánepravidelného slovesa [stehen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
