Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
steigere
du
steigerst
er/sie/es
steigere
wir
steigern
ihr
steigert
sie/Sie
steigern
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gesteigert
du
habest gesteigert
er/sie/es
habe gesteigert
wir
haben gesteigert
ihr
habet gesteigert
sie/Sie
haben gesteigert
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde steigern
du
werdest steigern
er/sie/es
werde steigern
wir
werden steigern
ihr
werdet steigern
sie/Sie
werden steigern
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gesteigert haben
du
werdest gesteigert haben
er/sie/es
werde gesteigert haben
wir
werden gesteigert haben
ihr
werdet gesteigert haben
sie/Sie
werden gesteigert haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
steigerte
du
steigertest
er/sie/es
steigerte
wir
steigerten
ihr
steigertet
sie/Sie
steigerten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gesteigert
du
hättest gesteigert
er/sie/es
hätte gesteigert
wir
hätten gesteigert
ihr
hättet gesteigert
sie/Sie
hätten gesteigert
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde steigern
du
würdest steigern
er/sie/es
würde steigern
wir
würden steigern
ihr
würdet steigern
sie/Sie
würden steigern
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gesteigert haben
du
würdest gesteigert haben
er/sie/es
würde gesteigert haben
wir
würden gesteigert haben
ihr
würdet gesteigert haben
sie/Sie
würden gesteigert haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [steigern]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
