Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
stifte
du
stiftest
er/sie/es
stifte
wir
stiften
ihr
stiftet
sie/Sie
stiften
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gestiftet
du
habest gestiftet
er/sie/es
habe gestiftet
wir
haben gestiftet
ihr
habet gestiftet
sie/Sie
haben gestiftet
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde stiften
du
werdest stiften
er/sie/es
werde stiften
wir
werden stiften
ihr
werdet stiften
sie/Sie
werden stiften
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gestiftet haben
du
werdest gestiftet haben
er/sie/es
werde gestiftet haben
wir
werden gestiftet haben
ihr
werdet gestiftet haben
sie/Sie
werden gestiftet haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
stiftete
du
stiftetest
er/sie/es
stiftete
wir
stifteten
ihr
stiftetet
sie/Sie
stifteten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gestiftet
du
hättest gestiftet
er/sie/es
hätte gestiftet
wir
hätten gestiftet
ihr
hättet gestiftet
sie/Sie
hätten gestiftet
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde stiften
du
würdest stiften
er/sie/es
würde stiften
wir
würden stiften
ihr
würdet stiften
sie/Sie
würden stiften
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gestiftet haben
du
würdest gestiftet haben
er/sie/es
würde gestiftet haben
wir
würden gestiftet haben
ihr
würdet gestiftet haben
sie/Sie
würden gestiftet haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [stiften]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
