Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
stimme
du
stimmest
er/sie/es
stimme
wir
stimmen
ihr
stimmet
sie/Sie
stimmen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gestimmt
du
habest gestimmt
er/sie/es
habe gestimmt
wir
haben gestimmt
ihr
habet gestimmt
sie/Sie
haben gestimmt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde stimmen
du
werdest stimmen
er/sie/es
werde stimmen
wir
werden stimmen
ihr
werdet stimmen
sie/Sie
werden stimmen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gestimmt haben
du
werdest gestimmt haben
er/sie/es
werde gestimmt haben
wir
werden gestimmt haben
ihr
werdet gestimmt haben
sie/Sie
werden gestimmt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
stimmte
du
stimmtest
er/sie/es
stimmte
wir
stimmten
ihr
stimmtet
sie/Sie
stimmten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gestimmt
du
hättest gestimmt
er/sie/es
hätte gestimmt
wir
hätten gestimmt
ihr
hättet gestimmt
sie/Sie
hätten gestimmt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde stimmen
du
würdest stimmen
er/sie/es
würde stimmen
wir
würden stimmen
ihr
würdet stimmen
sie/Sie
würden stimmen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gestimmt haben
du
würdest gestimmt haben
er/sie/es
würde gestimmt haben
wir
würden gestimmt haben
ihr
würdet gestimmt haben
sie/Sie
würden gestimmt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [stimmen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
