Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
stoppe
du
stoppest
er/sie/es
stoppe
wir
stoppen
ihr
stoppet
sie/Sie
stoppen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gestoppt
du
habest gestoppt
er/sie/es
habe gestoppt
wir
haben gestoppt
ihr
habet gestoppt
sie/Sie
haben gestoppt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde stoppen
du
werdest stoppen
er/sie/es
werde stoppen
wir
werden stoppen
ihr
werdet stoppen
sie/Sie
werden stoppen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gestoppt haben
du
werdest gestoppt haben
er/sie/es
werde gestoppt haben
wir
werden gestoppt haben
ihr
werdet gestoppt haben
sie/Sie
werden gestoppt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
stoppte
du
stopptest
er/sie/es
stoppte
wir
stoppten
ihr
stopptet
sie/Sie
stoppten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gestoppt
du
hättest gestoppt
er/sie/es
hätte gestoppt
wir
hätten gestoppt
ihr
hättet gestoppt
sie/Sie
hätten gestoppt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde stoppen
du
würdest stoppen
er/sie/es
würde stoppen
wir
würden stoppen
ihr
würdet stoppen
sie/Sie
würden stoppen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gestoppt haben
du
würdest gestoppt haben
er/sie/es
würde gestoppt haben
wir
würden gestoppt haben
ihr
würdet gestoppt haben
sie/Sie
würden gestoppt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [stoppen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob. p>
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.